Protikomunistický odboj a disent
Komunistický režim na Slovensku (1948 – 1989) » Protikomunistický odboj a disent
Aktivity proti komunistickému režimu zaraďujeme do tzv. tretieho odboja za slobodu a demokraciu. Jeho aktéri sa aktivizovali doma i v emigrácii. Počas normalizácie sa ťažisko opozičných aktivít na Slovensku sústredilo v tzv. tajnej cirkvi (tajní biskupi a kňazi, tajné rehole a režimom nekontrolované teologické vzdelávanie). Vyvrcholením aktivít boli podpisové akcie za demokratizáciu života, cirkevné púte s politickým podtónom a najmä zhromaždenie 25. marca 1988 v Bratislave za občianske a náboženské práva (Sviečková manifestácia). Opozičné aktivity vyvrcholili pred novembrom 1989 aktivitami zoskupenia prodemokratických aktivistov na Slovensku - tzv. Bratislavskej päťky. V českých krajinách sa opozičné aktivity sústredili okolo organizácií občianskeho disentu ako Charta 77, Výbor na obranu nespravodlivo stíhaných, Hnutie za občiansku slobodu, Helsinský výbor.
JAVORSKÝ VLADIMÍR
Vladimír Javorský sa narodil roku 1958, ale citlivo vnímal všetko, čo dostával od starých rodičov i rodičov a najmä cez živú vieru, ktorá sa prejavovala skutkami obetavosti i prežívania radostí všedného života. Rozprávanie o nespravodlivostiach svojej starej mamy Johany a svojho otca Ladislava, keď skončili vo väzeniach po septembri 1947 s rastúcim boľševizmom po skončení vojny, Vladimíra neznechutili. Naopak, povzbudili ho ku konkrétnej obetavosti, ktorú v svojom živote vykonával s láskou aj radosťou.
KOŠÚT ŠEBASTIÁN
Šebastián Košút sa narodil do slovenskej roľníckej rodiny v Čiernej Hore, ktorá sa po roku 1945 stala súčasťou Poľska ako Czarna Góra. Citlivo vnímal problematiku vtedajších poľsko – slovenských vzťahov a uvedomelosť aj viera prispeli tomu, že sa rozhodol stať kňazom. Vysvätil ho kardinál Vyšinský a prisľúbil mu, že bude poverený prácami aj so Slovákmi. To sa začalo už vo Varšave a pokračovalo aktivitami prenášania literatúry cez hranice a nakoniec roku 1980 emigráciou do Ríma, kde bol osobným sekretárom biskupa Hnilicu.
MASLAŇÁK ALBÍN
Albín Maslaňák pochádza z goralskej obce Oravy. Bol zvyknutý od detstva tvrdšie pracovať, ale vedieť aj so 4 súrodencami prežívať spoločné chvíle ako si vzájomne pomáhať. Naučil sa hrať na viaceré hudobné nástroje. Bol aj vedúci hudobnej skupiny a spoluorganizoval spevácky zbor pri kostole. Počas štúdií v Bratislave pociťoval akútnu potrebu náboženskej literatúry. Hľadal možnosti ako ju priniesť na Slovensko a s kamarátom Jozefom cez hranice s Poľskom preniesli do 8 ton literatúry. V roku 2015 dostal Pamätnú medaila ÚPN za odpor proti totalite.
MOTULKO JÁN
Životnou láskou Jána Motulka sa stala najmä literatúra. Tento významný slovenský básnik a prozaik sa v období po roku 1948 na istý čas publikačne odmlčal, tvoriť však nikdy neprestal. Diela napísané v období neslobody boli vydané neskôr po revolúcii. Vo svojej výpovedi otvorene hovorí o praktikách Štátnej bezpečnosti a o jeho vlastných skúsenostiach z vyšetrovania.
MRÁZ MARIÁN
Marián Mráz je svedkom trpezlivosti ako znášať aj problémovejšie udalosti, ktoré život priniesol po roku 1945. Detstvo prežíval na Záhorí v čase ideologizácie školstva, násilnej kolektivizácie a kultu osobnosti. Medicínu v Prahe ukončil aj keď ho vyhodili komunisti v prvom ročníku. Po skončení pracoval ako železničný lekár v Čechách i na Slovensku. Vstúpil k jezuitom, tajne študoval a od roku 1993 prednášal na Trnavskej univerzite pastorálnu teológiu, etiku a problematiku manželstva a rodiny. Špecializoval sa najmä na štúdium xenológie, vedy o odlišnosti.
NOVOTKA TIBOR
Tibor Novotka sa narodil 16. decembra 1963 v Trenčíne. Detstvo prežil v Ilave. Po ukončení základnej školy a počas štúdiá na učňovskej škole s maturitou sa neuspokojil s komunistickou ideológiou ale informácie čerpal aj z denného počúvania zahraničných rozhlasových staníc. V lete 1981 sa pokúsil o útek do zahraničia cez Poľsko, následne bol vo vyšetrovacej väzbe a vylúčený zo školy. Aj počas vojenskej služby aj po nej prejavoval svoje názory a zúčastňoval sa dôležitých disidentských aktivít. V januári 1988 podpísal Chartu 77.
PETRÁŠ FRANTIŠEK
František Petráš je príkladom človeka, ktorého neznechutili ťažkosti života, ktoré ho stretli v jeho mladosti. Naopak, posilňovaný vierou sa stával čoraz viac odvážnym a mal schopnosť pomáhať iným a prejavovať solidaritu prenasledovaným pre vieru. Bol človekom, ktorý vedel nielen počúvať, ale najmä pomáhať.
RUBEŠ VÁCLAV
Václav Rubeš začal skautovať v roku 1938 ako osemročný. Krátko nato v roku 1939 poznal zákaz skautingu. V roku 1945 patril medzi prvých, ktorí sa hlásili k obnove skautingu, však len krátko do roku 1948, kedy zas silneli tlaky na výchovu detí v pionierskych organizáciách. 50te roky úplne skauting zlikvidovali a pre aktérov, členov pripravili postihy, procesy, súdy, tresty. Druhá obnova skautingu prišla v roku 1968 opäť iba na dva roky. Nasledovali ďalšie roky postihov na pracovisku, v rodine, ale svojich zásad sa nevzdával a snažil sa ich presadzovať v rámci turistických oddielov. Tie boli nakoniec v roku 1990 akýmisi základňami pre tretiu obnovu skautingu.
SÝKORA FRANTIŠEK
MUDr. František Sýkora, CSc. je príkladom aktívneho človeka, ktorý sa snaží využiť talenty v prospech dobra osôb ale aj spoločenstva. Počas štúdií je organizačne činný a zakladá viaceré krúžky pre širšie obzory vzdelania a univerzálnosti. Náboženskú vieru sa snaží prehlbovať štúdiom a oslovuje ho vzor kultúrnosti v osobe Hanusa a činorodej horlivosti charizmatickej osobnosti Kolakoviča, s ktorými nielen spolupracoval, ale boli aj priatelia. V lekárskej praxi sa stal odborníkom na detskú tuberkulózu, publikoval vedecké články a organizoval medzinárodné konferencie.
ŠTĚPÁNKOVÁ EVA
Eva Štěpánková je skautkou od roku 1945, zažila likvidáciu skautingu v rokoch 1948 a v 1970 a aktívne sa podieľala na jeho obnovovaní, hlavne po roku 1989. Počas svojho života osobne vnímala perzekúcie a prenasledovanie skautingu a jeho členov na rôznych úrovniach. Je nositeľkou Radu strieborného trojlístka. Skautský sľub považuje za záväzný po celý život, plnenie skautských zákonov v bežnom živote robí skauta skautom - raz skaut, navždy skaut.
VÁCLAVOVÁ ZORA
Zora Václavová už ako dieťa chcela byť skautkou, lebo jej starší dvaja bratia už nimi boli. Ako 11-ročná zložila skautský sľub. Ideály skautingu odovzdávala ďalej. Roku 1945 založila druhý oddiel skautingu. Skončila Vysokú školu ekonomickú aj s pedagogiku popri tom, ale nedovolili jej pôsobiť medzi mládežou. Sledovala ju ŠtB a často ju volali na výsluchy. V decembri 1968 ju zvolili za kmeňovú náčelníčku. November 1989 považuje za obrovský „nádych slobody“. V januári 1990 zvolala do Bratislavy zhromaždenie skautov z celého Slovenska. Ako prvá priniesla Betlehemské svetlo na Slovensko. Založila oddiel pre telesne postihnutých na Mokrohájskej v Bratislave.