Komunistická strana Slovenska

Činnosť Komunistickej strany Československa (KSČ) bola na území Slovenska zakázaná 9. októbra 1938. Zákaz jej činnosti trval aj po vzniku Slovenského štátu 14. marca 1939, preto v máji 1939 začala na Slovensku v ilegalite pôsobiť Komunistická strana Slovenska (KSS). Ako samostatný politický subjekt pôsobila v rokoch 1944 až 1948. Od 28. septembra 1948 pôsobila ako územná organizácia Komunistickej strany Československa na Slovensku.

Najvyšším orgánom KSS zodpovedným za koordináciu politickej činnosti strany bol Ústredný výbor (ÚV) KSS. Rozhodnutia o smerovaní politiky KSS prijímalo plénum ÚV KSS, ktoré sa schádzalo niekoľkokrát do roka. V období rokov 1945 až 1989 bolo členmi ÚV KSS vyše 500 osôb.

Členom ÚV KSS sa člen strany stával spravidla na zjazde KSS, pričom mohol byť opakovane navrhnutý a zvolený na ďalšom zjazde. Ak člen ÚV KSS nebol navrhnutý a zvolený, členstvo v ÚV mu posledným dňom zjazdu automaticky zaniklo. Medzi zjazdami mohol člen strany nadobudnúť členstvo preradením z pozície kandidáta na člena ÚV KSS, prípadne priamou kooptáciou do ÚV KSS. Naopak, v medzizjazdovom období mohlo členstvo v ÚV zaniknúť vylúčením, rezignáciou alebo úmrtím. Najčastejšie k medzizjazdovým zmenám prichádzalo začiatkom 50. rokov, na prelome 60. a 70. rokov a koncom 80. rokov v súvislosti s politickými zmenami v Československu.

Vedenie KSČ, a analogicky aj KSS, bolo počas druhej polovice 40. a úvodu 50. rokov rozdelené na funkciu predsedu strany, ktorý zastupoval stranu navonok a generálneho alebo ústredného tajomníka strany, ktorý niesol zodpovednosť za jej vnútornú činnosť. Zmeny odštartoval pád generálneho tajomníka ÚV KSČ Rudolfa Slánského na jeseň 1951. Po jeho odvolaní v septembri 1951 prešli kompetencie generálneho tajomníka na predsedu KSČ Klementa Gottwalda. Podobné zmeny sa uskutočnili i vo vedení strany na Slovensku. Dovtedajší generálny tajomník ÚV KSS Štefan Bašťovanský ostal len tajomníkom ÚV KSS. Vo funkcii predsedu KSS naďalej pokračoval Viliam Široký. Funkcia predsedu KSČ zanikla po smrti Klementa Gottwalda v marci 1953, stranu viedol I. tajomník ÚV KSČ, ktorým sa stal Antonín Novotný. Obdobný vývoj o niekoľko mesiacov neskôr prebehol i v rámci KSS. Viliam Široký prestal byť predsedom KSS, najvyšším straníckym činiteľom na Slovensku vo funkcii I. tajomníka ÚV KSS bol Karol Bacílek. Na čele KSČ stáli I. tajomníci až do mája 1971, keď sa táto funkcia opäť premenovala na generálneho tajomníka ÚV KSČ, stal sa ním Gustáv Husák. Na Slovensku k podobnej zmene neprišlo a funkcia I. tajomníkov ÚV KSS zotrvala v platnosti až do konca komunistického režimu.