Historici o mílnikoch roku 1968
50. výročie invázie vojsk Varšavskej zmluvy do Československa pripomína Ústav pamäti národa sériou krátkych videí, cez ktoré historici ÚPN pripomínajú kľúčové udalosti roku 1968. Videá sú postupne zverejňované na facebookovej stránke Ústave pamäti národa.
Prvé video zo série, zverejnené v máji, pripomína, že súčasťou spoločenského uvoľnenia prichádzajúceho s pokusom o reformu československého komunistického režimu boli aj snahy o oživenie a obnovu náboženského života. Historik ÚPN Pavol Jakubčin v ňom približuje ustanovujúci snem Diela koncilovej obnovy, ktorý sa zišiel 13. a 14. mája 1968 sa na Velehrade, a hnutie Dielo koncilovej obnovy.
Historik ÚPN Peter Jašek vo videu Socializmus s ľudskou tvárou popisuje snahy o demokratizáciu komunistického režimu, uvoľnenie spoločenských pomerov a obnovenie niektorých občianskych a náboženských práv, ktoré so sebou priniesla Pražská jar.
Vojenské cvičenie členských vojsk Varšavskej zmluvy v Československu s názvom Šumava, ktoré sa začalo 20. júna 1968, približuje v ďalšom videu historik ÚPN Tomáš Klubert. Cvičenie a prítomnosť zahraničných vojakov boli formou sovietskeho nátlaku na vtedajšie reformné vedenie krajiny a zároveň prípravou na "Operáciu Dunaj", teda inváziu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa.
Manifest "Dvetisíc slov, ktoré patria robotníkom, poľnohospodárom, úradníkom, umelcom a všetkým" (známy aj ako Dvetisíc slov), ktorý vyšiel 27. júna 1968 v časopise Literární listy a denníkoch Práca, Mladá fronta a Zemědělské noviny, sa stal jedným z najvýznamnejších dokumentov Pražskej jari. O výzve, ktorú vytvoril spisovateľ Ludvík Vaculík na základe niekoľkých stručných bodov spísaných vedcami Ottom Wichterlem, Janom Brodom, Otakarom Poupom a Miroslavom Holubom, hovorí v ďalšom videu historik Peter Jašek.
Zástupcovia piatich členských štátov Varšavskej zmluvy, konkrétne Bulharska, Maďarska, NDR, Poľska a ZSSR, zvolali stretnutie vo Varšave, na ktorom chceli vystupňovať tlak na Československo s cieľom zastaviť reformy. Schôdzku,na ktorej sa československá delegácia zúčastniť odmietla, približuje historik ÚPN Martin Garek.
Na prelome júla a augusta 1968 sa v Čiernej nad Tisou stretli československá a sovietska delegácia, aby diskutovali o vývoji v Československu. Sovieti v čele s Leonidom Brežnevom kritizovali politické reformy a "stratu kontroly" komunistov nad médiami či konkrétnych predstaviteľov vedenia štátu, zatiaľ čo československá delegácia pod vedením Alexandra Dubčeka sa snažila procesy Pražskej jari obhájiť. Viac o udalostiach v Čiernej nad Tisou hovorí historik Peter Jašek priamo z miesta rokovaní.
Leonid Brežnev sa počas telefonického rozhovoru s Alexandrom Dubčekom 13. augusta 1968 priamo pýtal, ako československé vedenie plní to, čo od neho žiadali predstavitelia Sovietskeho zväzu v Čiernej nad Tisou. Alexander Dubček v rozhovore lavíroval, dokonca hovoril aj o svojom odchode z pozície prvého tajomníka komunistickej strany. O tomto telefonickom rozhovore hovorí v krátkom videu historik ÚPN Peter Jašek.
Invázia vojsk Varšavskej zmluvy do Československa sa mala odohrať súbežne s vnútrostraníckym prevratom, ktorý sa mal udiať na zasadnutí predsedníctva Ústredného výboru Komunistickej strany Československa 20. augusta 1968. Udalosti prelomových augustových dní roku 1968 popisuje historik ÚPN Peter Jašek v ďalšom zo série krátkych videí.
Odpor obyvateľstva voči invázii vojsk Varšavskej zmluvy do Československa prešiel na viacerých miestach od pasívneho prejavovania nesúhlasu k aktívnym prejavom, na čo okupačné vojská reagovali aj streľbou. Viac o obetiach invázie z augusta 1968 hovorí historik Peter Jašek.
Sovietsky zväz udržiaval kontakty s dogmatickým krídlo Komunistickej strany Československa, ktorého predstavitelia podpísali takzvaný pozývací list. Spoluprácu časti československých komunistov so ZSSR krátko pred inváziou vojsk Varšavskej zmluvy do Československa približuje v krátkom videu historik ÚPN Peter Jašek.