Kalendárium

3. − 5. január 1968

Na pokračovaní decembrového zasadania ÚV KSČ bol Antonín Novotný prinútený vzdať sa postu prvého tajomníka ÚV KSČ. Na jeho miesto bol zvolený Alexander Dubček, dovtedy prvý tajomník ÚV KSS. Proces demokratizácie spoločnosti začal naberať novú intenzitu.

22. − 23. január 1968

Na zasadnutí Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska (ÚV KSS) bol za prvého tajomníka ÚV KSS zvolený Vasil Biľak.

1. február 1968

Alexander Dubček vyzval na VII. zjazde JRD na prehlbovanie „socialistickej demokracieˮ a väčšej účasti pracujúcich na verejnom živote.

4. február

V Komárne sa konalo stretnutie Alexandra Dubčeka s Jánosom Kádárom.

22. február 1968

Na Pražskom hrade sa pri príležitosti 20. výročia „Víťazného februáraˮ uskutočnilo slávnostné zhromaždenie za účasti najvyšších politických predstaviteľov sovietskeho bloku. V prejave Alexandra Dubčeka, upraveného podľa Brežnevových pripomienok, zazneli výzvy na demokratizáciu KSČ a celej spoločnosti a rehabilitáciu nespravodlivo odsúdených. Prvý tajomník ÚV KSČ súčasne upozornil na potrebu nového prístupu k riešeniu ekonomických otázok a národnostnej politiky. Umelcom prisľúbil slobodu tvorby. Dubček nezabudol pripomenúť význam spojenectva so Sovietskym zväzom a ďalšími socialistickými krajinami. Zdôraznil však, že jednota a spolupráca sú možné len princípoch rovnoprávnosti, vzájomnej výhodnosti a medzinárodnej solidarity.

25. − 26. február 1968

Blízky spolupracovník Antonína Novotného generálmajor Jan Šejna, ktorý bol vyšetrovaný pre hospodársku kriminalitu, emigroval do Talianska a následne požiadal o azyl v USA. Tzv. Šejnova aféra spečatila politický pád Antonína Novotného a stala sa katalyzátorom politických zmien v Československu.

27. − 28. február 1968

Na zasadnutí Národného zhromaždenia v Prahe bol schválený zákon o postavení Bratislavy ako hlavného mesta Slovenska;

4. marec 1968

• Predsedníctvo ÚV KSČ zrušilo Ústrednú publikačnú správu, ktorá plnila úlohu cenzúrneho úradu.
• ČSM sa rozpadol na 18 nezávislých mládežníckych a detských organizácií.

14. marec 1968

Predseda Slovenskej národnej rady Michal Chudík odstúpil z funkcie. SNR jeho demisiu neprijala, ale ho z pozície odvolala.

19. marec 1968

Študentské zhromaždenie v Bratislave požadovalo odchod politikov zodpovedných za deformácie spoločenského života.

20. marec 1968

Leonid Brežnev prikázal sovietskemu ministrovi obrany maršalovi Andrejovi Grečkovi, aby naplánoval vojenský zásah proti ČSSR.

21. marec 1968

Uskutočnilo sa stretnutie prípravného výboru na obnovenie skautskej organizácie Junák

22. marec 1968

Antonín Novotný rezignoval na funkciu prezidenta ČSSR. Jeho odchod akceleroval plošnú výmenu zdiskreditovaných a skompromitovaných funkcionárov.

23. − 24. marec

V Drážďanoch sa stretli vedúci politickí predstavitelia Československa, Bulharska, Maďarska, Poľska, Nemeckej demokratickej republiky a Sovietskeho zväzu. Pôvodným programom schôdzky krajín Varšavskej zmluvy mali byť ekonomické otázky a spolupráca v rámci RVHP, už úvodný prejav hostiteľa W. Ulbrichta a stanovenie schôdzky ako „prísne tajnejˮ predznamenali, že sa bude rokovať o situácii v Československu. Predstavitelia československej delegácie tu boli po prvý krát otvorene konfrontovaní s Brežnevovým hodnotením situácie v Československu ako o „kontrarevolúciiˮ, ktorá „sa nezačína hneď vraždami, ale krikom, demagógiou, rozvracaním strany, štátneho a hospodárskeho aparátu, vyvolávaních chaosu a zastrašovaním.ˮ Predstavitelia komunistických strán štátov Varšavskej zmluvy sa sťažovali najmä na zrušenie cenzúry. Členovia delegácie KSČ sľúbili, že situáciu v Československu dostanú pod kontrolu

9. marec 1968

Vznikol Klub nezávislých spisovateľov, ktorý združoval nekomunistických členov Zväzu spisovateľov.

30. marec 1968

Národné zhromaždenie zvolilo za prezidenta ČSSR armádneho generála Ludvíka Svobodu.

31. marec 1968

V Prahe bol založený klub bývalých politických väzňov K-231, ktorého cieľom bolo združiť politických väzňov a pokúsiť sa presadiť rehabilitácie obetí komunistického teroru v 50. rokoch. Počas roku 1968 bol predstaviteľmi Sovietskeho zväzu hodnotený ako protisocialistická organizácia.

5. apríl 1968

• ÚV KSČ prijal Akčný program KSČ smerujúci k demokratizácii spoločnosti, ekonomickým reformám a federalizácii Československa. Program definoval základné parametre nového režimu, známeho ako socializmu s ľudskou tvárou, vrátane požiadavky na demokratizáciu celého spoločenského a politického systému a rozvoja niektorých občianskych slobôd. Vo veci štátoprávneho usporiadania požadoval federalizáciu štátu a v hospodárskej rovine reformu umožňujúcu drobné podnikanie. Usiloval sa aj o čiastočnú reformu politického systému snahou o zrovnoprávnenie politických strán v Národnom fronte.
• V Prahe vznikol Klub angažovaných nestraníkov.
• Bola ustanovená Pillerova komisia, ktorá mala za cieľ pripraviť podklady na rehabilitáciu politických väzňov z 50. rokov.

6. apríl 1968

Vláda Jozefa Lenárta podala demisiu.

7. apríl 1968

Na stretnutí bývalých politických väzňov v bratislavských lodeniciach vznikla Slovenská organizácia na ochranu ľudských práv (SONOĽP), ktorá na Slovensku združovala politických väzňov. Jej predsedom bol dr. Emil Vydra.

8. apríl 1968

• Prezident Ludvík Svoboda vymenoval novú vládu na čele s Oldřichom Černíkom;
• František Kriegel bol zvolený za predsedu Ústredného výboru Národného frontu;
• Sovietsky minister obrany maršal Andrej Grečko vydal rozkaz veliteľom vybraných divízií v Maďarsku, Poľsku a NDR, aby začali prípravy na okupáciu Československa s krycím názvom operácia „Dunajˮ.

12. apríl 1968

V časopise Kultúrny život vyšiel článok biskupa E. Nécseya, v ktorom sformuloval požiadavky katolíckej cirkvi na Slovensku v rámci demokratizačného procesu.

18. apríl 1968

Za funkcie predsedu Národného zhromaždenia odstúpil Bohuslav Laštovička. Na jeho miesto bol zvolený Josef Smrkovský.

4. − 5. máj 1968

V Moskve sa konalo rokovanie najvyšších predstaviteľov KSČ a KSSZ. Sovieti ostro kritizovali československých predstaviteľov za demokratizačný program. Sovietske stranícke vedenie od nich súčasne požadovalo, aby rázne zakročili proti antisocialistickým a pravicovým silám.

14. máj 1968

Vznikla organizácia kňazov Dielo koncilovej obnovy, usilujúce o rehabilitáciu cirkvi a jej obnovu v duchu II. vatikánskeho koncilu, ako aj zrovnoprávnenie katolíkov v komunistickom štáte.

15. máj 1968

Bol zriadený vládny výbor na prípravu federalizácie ČSSR na čele s premiérom Oldřichom Černíkom. Súčasne vznikla odborná komisia na vypracovanie príslušného ústavného zákona pod vedením podpredsedu vlády Gustáva Husáka.

29. máj − 1. jún 1968

Zasadanie ÚV KSČ v Prahe. Alexander Dubček označil informácie o nebezpečenstve vojenskej intervencie štátov Varšavskej zmluvy za nepravdivé a poškodzujúce kurz politiky KSČ. ÚV súčasne prijal rozhodnutie o zvolaní mimoriadneho zjazdu KSČ na 9. september 1968.

19. jún 1968

V priestoroch pražského letiska Ruzyně sa za účasti Alexandra Dubčeka konal celoštátny aktív Ľudových milícií. Na zhromaždení zaznela kritika vedenia KSČ, ktorá vyvolala rozhorčenie širokej verejnosti a spisovanie petícií za zrušenie ĽM.

20. jún 1968

Na území ČSSR sa začalo konanie vojenského cvičenia Varšavskej zmluvy s kódovým názvom „Šumavaˮ. Účelom cvičenia bolo demonštrovať vojenskú moc Varšavskej zmluvy a odhodlanie použiť ju pri poskytovaní podpory tzv. zdravým silám v KSČ. Vojenské cvičenie napriek pôvodným plánom pretrvávalo z politických dôvodov až do začiatku augusta 1968.

24. − 28. jún 1968

NZ prijalo zákon o príprave federatívneho usporiadania ČSSR, zákon o súdnych rehabilitáciách, novelu tlačového zákona obsahujúcu zákaz cenzúry a zvolilo komisiu, ktorá mala vypracovať podklady na novú ústavu.

27. jún 1968

Časopis Literární listy a denníky Práce, Mladá fronta a Zemědelské noviny zverejnili manifest českého spisovateľa Ludvíka Vaculíka „Dva tisíce slovˮ, ktorý nabádal verejnosť, aby podporila demokratizačný proces a otvorene upozornil na možnosť sovietskej vojenskej intervencie. Odporcovia reforiem a predstavitelia Sovietskeho zväzu manifest označili ako výzvu na kontrarevolúciu.

7. júl 1968

Predsedníctvu ÚV KSČ bol doručený list predstaviteľov Sovietskeho zväzu, Bulharska, Maďarska, NDR a Poľska s návrhom spoločnej schôdzky, na ktorej sa malo rokovať o nástupe kontrarevolučných síl v ČSSR. Československí predstavitelia návrh odmietli a vyslovili sa za bilaterálne rozhovory.

14. − 15. júl 1968

Predstavitelia Sovietskeho zväzu, Bulharska, Maďarska, NDR a Poľska rokovali vo Varšave o situácii v Československu. Znamenala vrchol v dovtedajšom konflikte medzi Československom a blokom piatich štátov, lebo po prvý raz verejne vyslovila ich obavy o osud socializmu v Československu. Účastníci porady vystupovali neobyčajne útočne a zhodli sa v názore, že v Československu zúri kontrarevolúcia.

16. júl 1968

ÚV KSČ bol doručený otvorený list účastníkov varšavských rokovaní. Vyjadrili v ňom obavy z obnovenia kapitalizmu v ČSSR a varovanie, že sú pripravení poskytnúť pomoc československým súdruhom.

17. júl 1968

Predsedníctvo ÚV KSČ vypracovalo odpoveď na list „varšavskej päťkyˮ, ktorý o dva dni schváli ÚV KSČ. Triezvym tónom vyvracalo obvinenia a odmietlo myšlienku internacionálnej obrany socializmu. Stanovisko ÚV KSČ stmelilo československých občanov a posilnilo ich dôveru vo vedenie strany a štátu.

20. − 21. júl 1968

Pri Balatonskom jazera v Maďarsku sa konala konšpiračná schôdzka prvého tajomníka ÚV KSS Vasila Biľak s prvým tajomníkom ÚV KSU Petrom Šelstom. Biľak dostal od Šelesta informácie, ako má spolu s ďalšími konzervatívnymi československými komunistami vytvoriť tzv. zdravé jadro KSČ a požiadať o pomoc proti „kontrarevolúciiˮ. Na tomto stretnutí sa sformulovala myšlienka pripraviť tzv. pozývací list.

23. júl 1968

Sovietsky minister obrany maršal Andrej Grečko zvolal do Moskvy poradu veliteľov a náčelníkov štábov vojsk, ktoré boli vyčlenené na operáciu „Dunajˮ.

26. júl 1968

Sovietska cestovná kancelária Inturist zrušila všetky zájazdy do Československa.

29. júl 1968

Vojská vyčlenené na operáciu „Dunajˮ zaujali východiskové postavenia na československých hraniciach.

29. júl − 1. august 1968

Rokovanie československého a sovietskeho straníckeho vedenia Čiernej nad Tisou. Alexander Dubček, Oldřich Černík a Josef Smrkovský dôrazne odmietli obvinenia o nastupujúcej sa kontrarevolúcii v ČSSR. Konzervatívni členovia ÚV KSČ Vasil Biľak, Drahomír Kolder a Oldřich Švestka sa však prikláňali k sovietskym argumentom. Sovietski predstavitelia na rokovaniach otvorene kritizovali z ich pohľadu negatívne javy, akými boli napr. odstránenie cenzúry, a požadovali ich nápravu. Obe strany sa napokon dohodli zvolať ďalšiu schôdzku za prítomnosti bulharských, maďarských, poľských a východonemeckých predstaviteľov. Po skončení rokovaní sa sovietske politbyro odložilo vpád do ČSSR.

3. august 1968

• V Bratislave sa uskutočnila konferencia predstaviteľov „varšavskej päťkyˮ a ČSSR. Po búrlivej diskusii vydali spoločné vyhlásenie, ktoré obsahovalo formulácie o rovnosti, suverenite a nezávislosti, ale zároveň deklarovalo, že obrana socializmu je internacionálnou povinnosťou všetkých „bratských krajínˮ;
• Leonid Brežnev dostal na bratislavských rokovaniach prostredníctvom Petra Šelesta tzv. pozývací list, podpísaný Vasilom Biľakom, Drahomírom Kolderom, Oldřichom Švestkom, Aloisom Indrom a Antonínom Kapekom, so žiadosťou o „bratskú pomocˮ proti hroziacej kontrarevolúcii.

9. − 11. august 1968

• Do Prahy pricestoval na štátnu návštevu juhoslovanský prezident Josip Broz Tito;
• V Poľsku, NDR a na západnej Ukrajine sa konalo veľké cvičenie vojsk Varšavksej zmluvy

13. august 1968

Leonid Brežnev v osobnom telefonickom rozhovore s Alexandrom Dubčekom zisťoval aktuálnu politickú situáciu v Československu a požadoval uskutočnenie krokov, ktoré sa diskutovali na rokovaniach v Čiernej nad Tisou. Brežnev sa počas rozhovoru vyhrážal, že Sovieti budú musieť prijať iné opatrenia ako doteraz. Dubček sa snažil naťahovať odpovede a odvolával sa na plánovaný zjazd KSČ, pričom v jednej chvíli ponúkol demisiu a napokon Brežnevovi povedal, aby Sovieti prijali opatrenia, ktoré uznajú za vhodné.

15. − 17. august 1968

Československo navštívila rumunská delegácia pod vedením predsedu štátnej rady Nicolae Ceașescuom.

17. august 1968

• Politbyro ÚV KSSZ rozhodlo o invázii do ČSSR;
• Šéf maďarských komunistov János Kádar sa na vlastnú žiadosť stretol v Komárne s Alexandrom Dubčekom. Tlmočil mu veľkú nespokojnosť Moskvy s vývojom v Československu a varoval ho pred možným vojenským zásahom.

18. august 1968

Na zasadaní v Moskve schválili predstavitelia „varšavskej päťkyˮ plán invázie do ČSSR.

19. august 1968

ZSSR a USA si vymenili nóty o platnosti dohôd z Jalty a Postupimu s podmienkou, že v prípade vojenských akcií nepoužijú strategické zbrane a zaručia bezpečnosť svojich štátnych príslušníkov. Washington tým dal de facto Moskve voľnú ruku na zákrok v Československu.

20. august 1968

V Prahe začalo o 14.00 hod. zasadnutie predsedníctvo ÚV KSČ. Hlavným bodom programu boli prípravy septembrového zjazdu strany, pričom dogmatické krídlo sa v priebehu rokovania pokúsilo zmeniť program a diskutovať o vnútropolitickej situácii. O 23.30 hod. oznámil sovietsky veľvyslanec Stepan Červonenko prezidentovi Ludvíkovi Svobodovi vstup vojsk Varšavskej na československé územie. Začala sa vojenská invázia do Československa.

21. august 1968

• O 1.30 hod odhlasovala väčšina členov predsedníctva ÚV KSČ text výzvy „Všetkému ľudu ČSSRˮ, ktorú o 20 minút odvysielal Československý rozhlas. Výzva informovala občanov o vpáde invázii vojsk Varšavskej zmluvy a zdôraznila, že sa tak stalo bez vedomia štátnych a straníckych orgánov;
• V ranných hodinách boli zatknutí a odvlečení do ZSSR predseda vlády Oldřich Černík, prvý tajomník ÚV KSČ Alexander Dubček, predseda NZ Josef Smrkovský, predseda ÚV NF František Kriegel, člen predsedníctva ÚV Josef Špaček a vedúci tajomník Mestského výboru KSČ v Prahe Bohumil Šimon;
• Prezident Ludvík Svoboda odmietol vymenovať kolaborantskú „robotnícko-roľníckuˮ vládu na čele s Aloisom Indrom, ktorá by legalizovala okupáciu;
• V uliciach všetkých väčších miest sa zhromažďovali ľudia protestujúci proti vojenskej invázii a požadujúci odchod cudzích vojsk. Na mnohých miestach protesty prerástli do formy aktívneho odporu, pričom nezriedka prišlo aj k odplate zo strany vojakov Varšavskej zmluvy. V dôsledku streľby a nehôd zomrelo na Slovensku v dňoch 21. a 22. augusta 1968 celkovo 16 ľudí, v neskorších mesiacoch sa číslo obetí vyšplhalo na 37 (v celom Československu 108).

22. august 1968

V jedálni závodu ČKD Elektronika v Prahe-Vysočanech sa konal XIV. (mimoriadny) zjazd KSČ, tzv. vysočanský, ktorý odsúdil inváziu vojsk Varšavskej zmluvy.

23. august 1968

• Delegácia vedená prezidentom Ludvíkom Svobodom odletela do Moskvy rokovať o normalizácii situácie v Československu;
• O 12.00 hod. začal na výzvu „vysočanskéhoˮ zjazdu hodinový generálny štrajk.

25. august 1968

Sovietsky zväz vetoval rezolúciu Rady bezpečnosti OSN proti okupácii Československa.

26. august 1968

V Moskve bol po dlhých rokovaniach medzi sovietskou a československou delegáciou podpísaný zvláštny protokol, v ktorom československá strana podľahla nátlaku Sovietov a zaviazala sa vykonať kádrové zmeny v straníckych a štátnych orgánoch, anulovať vysočanský zjazd KSČ a pripraviť dohodu o legalizácii pobytu sovietskych vojsk na území ČSSR. Sovietska strana za to súhlasila s návratom odvlečených funkcionárov. František Kriegel, ktorý ako jediný Moskovský protokol nepodpísal, však bol prepustený až po naliehaní prezidenta Svobodu.

26. − 29. august 1968

V Bratislave sa konal mimoriadny zjazd KSS, ktorý vyhlásil vysočanský zjazd KSČ za neplatný a požadoval ústavné zakotvenie federalizácie ČSSR. Za nového prvého tajomníka ÚV KSS bol zvolený Gustáv Husák.

27. august 1968

Návrat československej delegácie a odvlečených funkcionárov z Moskvy.

31. august 1968

ÚV KSČ anuloval vysočanský zjazd.

7. september 1968

Ministerstvo vnútra zakázalo činnosť Klubu angažovaných nestraníkov.

8. september 1968

Vo Varšave sa na protest proti okupácii ČSSR upáli úradník Ryszard Siwiec.

12. september 1968

Vláda zastavila účinnosť paragrafu tlačového zákona, podľa ktorého bola v Československu zrušená cenzúra. Tá bola týmto opatrením fakticky znovu zavedená.

13. september 1968

• Národné zhromaždenie schválilo zákon obmedzujúci slobodu zhromažďovania, zákon obmedzujúci slobodu prejavu a zákon, ktorý povoľoval činnosť len politickým stranám a organizáciám zastúpeným v NF;
• Albánsko využilo okupáciu ČSSR ako zámienku na oficiálne vystúpenie z VZ.

3. − 4. október 1968

Alexander Dubček, Oldřich Černík a Gustáv Husák sa na rokovaniach v Moskve snažili obhájiť zvyšky reformnej politiky a požadovali odchod okupačných vojsk z ČSSR. Sovietska strana však trvala na úplnej likvidácii demokratizačného procesu a vynútila si uzavretie zmluvy o ponechaní kontingentu sovietskych vojsk na československom území bez časového ohraničenia.

7. október 1968

Predseda ČNR Čestmír Císař a predseda SNR Ondrej Klokoč odovzdali predsedovi NZ Josefovi Smrkovskému návrh Zákona o československej federácii.

16. október 1968

V Prahe bola podpísaná Zmluva o podmienkach dočasného pobytu sovietskych vojsk na území Československa.

18. október 1968

Národné zhromaždenie ratifikovalo Zmluvu o podmienkach dočasného pobytu sovietskych vojsk na území Československa. Vojská Poľska, Maďarska a Bulharska, ktoré sa podieľali na augustovej intervencii, mali byť odsunuté.

27. október 1968

Národné zhromaždenie schválilo Ústavný zákon o Československej federácii, ako aj zákon o postavení menšín v Československu.

28. október 1968

V Prahe, Brne, Bratislave a ďalších univerzitných mestách sa konali študentské protesty proti likvidácii slobôd a postupujúcej normalizácii.

30. október 1968

Na Bratislavskom hrade podpísali najvyšší štátni predstavitelia (prezident Svoboda, predseda Národného zhromaždenia Smrkovský a predseda vlády Černík) Ústavný zákon o Československej federalizácii.

4. november 1968

Československo opustili bulharské, poľské a maďarské okupačné jednotky.

7. november 1968

V Prahe, Bratislave, Českých Budějoviciach a ďalších mestách protestovali tisícky občanov proti okupácii pri príležitosti výročia Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie. Demonštrácie boli rozohnané Verejnou bezpečnosťou a Ľudovými milíciami.

13. november 1968

Leonid Brežnev vo svojom prejave na V. kongrese Poľskej zjednotenej robotníckej strany vo Varšave vyhlásil, že ohrozenie socialistického zriadenia v ktorejkoľvek krajine sovietskeho bloku je problémom všetkých ostatných socialistických štátov. Táto tzv. Brežnevova doktrína mala spätne ospravedlniť inváziu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa.

14. − 17. november 1968

Na zasadaní ÚV KSČ presadili dogmatici rezolúciu, ktorej text upravil samotný Brežnev, o nebezpečenstve opätovnej aktivizácie „pravicových sílˮ. Rezolúcia sa stala politickou platformou pre postupné odstraňovanie reformných komunistov z dôležitých pozícií.

17. − 21. november 1968

Na všetkých československých vysokých školách sa konal okupačný štrajk za požiadavky Akčného programu KSČ.

7. − 8. december 1968

Rokovanie vedúcich predstaviteľov KSČ a KSSZ v Kyjeve. Sovietska strana vyjadrila nespokojnosť s pomalým tempom normalizácie. Zároveň požadovala dôsledné personálne zmeny v štátnych orgánoch, predovšetkým odchod predsedu NZ Josefa Smrkovského.