Milan Hamada

V ten deň som bol v Tatrách na túre, takže v polovici túry, keď som, keď to neviem, kto nám to tam povedal, ... že došlo k takej invázii vojsk, tak ... sme sa obrátili, nedošli sme až na Rysy, ale išli sme domov, a hneď na druhý deň som cestoval do Bratislavy a tu už som to prežíval tak, ako to prežívali aj iní ľudia.

Po vojenskom zásahu, na ktorý som reagoval s niekoľkými ľuďmi, pamätám si, v poslednom čísle Kultúrneho života som napísal taký odsudzujúci príspevok. Bol tam Vincent Hložník, maliar, ... taká skupina ľudí. To boli odtiaľ a z všeličoho, čo som popísal, sa povyberali citáty. Tu som práve doniesol, to Vám môžem prečítať krátko. Toto bolo stanovisko Ústredného výboru strany: V rokoch 1968, 1969 sa tieto, mal na mysli protisocialistické názory, prejavili u niektorých spisovateľov a teoretikov kultúry. Tak napríklad na decembrovej konferencii Slovenských spisovateľov v roku ´68 bolo označené vystupovanie komunistu – spisovateľa na pôde Zväzu slovenských spisovateľov za anti-angažovanosť a tak ďalej. A teraz hovorí o tom, že tam sa prejavovali protisocialistické, oportunistické, revizionistické názory, vplyv filozofie existencializmu a podobne. V tomto duchu písal a hovoril Milan Hamada, v pomerne krátkom prejave na tej konferencii nazval pomoc spojeneckých vojsk v auguste ´68, doslova tu ma cituje, zločineckým spôsobom vnucovania niečoho, čo sme už dlho prekonávali, a potom je tu: O našej situácii vsugeroval predstavu ako o koncentráku, žalári národov a podobne. Ja som hovoril, napísal, ale trošku inak, v inom kontexte.

Jeden z mojich kolegov, známy dogmatický davista Daniel Okáli, hovoril o mne ako o nepriateľovi socializmu. Ale keď vstúpili vojská Varšavskej zmluvy do Československa, on ako právnik tento vstup nazval agresiou. Keď Husák označil vstup, vojenskú agresiu, bratskou pomocou, začal aj Okáli hovoriť o bratskej pomoci a mňa nazval jedným z najexponovanejších predstaviteľov revizionistických, protisocialistických názorov a hovoril o mne, že som spolupracoval s imperialistickými centrálami. Ja som sa v živote so žiadnym zahraničným imperialistom nestretol. Ale v texte to napísané bolo. A to je celý môj príbeh, ktorý sa potom skončil tým, že som stratil zamestnanie, stratil som možnosť akokoľvek v oblasti literatúry verejne pracovať, publikovať na celých dvadsať rokov.